Kto sme

Samaritán je dobrovoľným, nepolitickým združením kresťanov s celoslovenskou pôsobnosťou, registrované Ministerstvom vnútra SR č.: VVS/1-900/90-3946 zo dňa 30.5.1991. Orientuje sa na integráciu zdravej i telesne postihnutej mládeže a na jej život v duchu evanjelia. Všetci členovia organizácie sú dobrovoľníci, ktorí s láskou a obetou venujú svoj voľný čas tým, ktorí to potrebujú.

Spoločenstvo je zamerané na:

  • pomoc pri prekonávaní bariér spoločenských i v ľudskom myslení, rozvíjaní aktivít sebarealizácie telesne postihnutých a prežívaní života v plnosti
  • schopnosť vo svetle viery učiť sa prijímať sám seba a utrpenie ako dar ľudí, ktorí sú následkami úrazu nútení používať invalidný vozík. V ich prípade ide o úplnú zmenu spôsobu života a preto podaná ruka, ako i spolupatričnosť pomôžu preklenúť bezvýchodiskovú situáciu tažko telesne postihnutých, ktorí žijú samostatne a potrebujú pomoc pri každodenných potrebách, ako nákup, vyzdvihnutie liekov, sprevádzanie pri vybavovaní rôznych záležitostí a pod.
  • spoluprácu pri vytváraní pracovných príležitostí pre ťažko zdravotne postihnutých
  • poskytovanie sociálnych služieb ťažko zdravotne postihnutým občanom (i krátkodobo, počas choroby, hospitalizácie, liečenia a pod.)
  • zabezpečovanie rekreačno-rehabilitačných pobytov, kultúrnych a duchovných programov
  • sociálno-právne poradenstvo a poradenskú činnosť v oblasti kompenzačných pomôcok
  • charitatívnu pomoc, požičiavanie invalidných vozíkov

Neoddeliteľnou súčasťou spoločenstva sú mladí zdraví dobrovoľníci, ktorí obetavo a s láskou, otvoreným srdcom slúžia iným a bez ktorých by spoločenstvo vôbec nemohlo existovať. Pomoc členov v spoločenstve je vzájomná; každý z nás má iný dar, inú schopnosť a tak sa obohacujeme navzájom.


História

Korene vzniku spoločenstva siahajú do r. 1981 a sú nerozlučne spojené s menom P. Alojza Šaturu, SJ (1925 – 1983). Bol to katolícky kňaz so širokým a láskavým srdcom ku všetkým, ktorí potrebovali pomoc. Mnohí z nás si s láskou na neho spomínajú, keď v 70-tych rokoch navštevoval mnohých z nás – telesne postihnuté deti v ÚSS na Mokrohájskej ulici v Bratislave a učil náboženstvo a pripravoval k prijatiu sviatostí. Jeho široké a láskavé srdce pocítili všetci, ktorí mohli kedykoľvek zaklopať na jeho dvere. A to zvlášť telesne postihnutí, ktorí sme sa už ako dospelí často na neho obracali o pomoc, duchovnú radu, či finančnú podporu. Neúnavne im poskytoval duchovnú i materiálnu pomoc, čo zostalo osnovou spoločenstva aj dnes.

Základ spoločenstva sa postupne rozrastal, vznikali kontakty po celom Slovensku. Činnosť spoločenstva bola do roku 1989 spojená s veľkými ťažkosťami, pretože bývalý režim ju považoval za nelegálnu. Až po revolúcii sa aktivity spoločenstva mohli naplno rozvinúť. Organizácia bola schválená v r. 1991.

Členmi spoločenstva sú chorí, telesne postihnutí a zdraví mladí ľudia. Zdraví členovia poskytujú chorým fyzické schopnosti a s láskou im venujú svoj voľný čas, postihnutí povzbudzujú ostatných svojou duchovnou energiou. Jedni i druhí vedia, že navzájom sú si darom.


Čo mi dáva spoločenstvo Samaritán?

  • Atmosféra našich stretnutí mi pomáha pri hľadaní životnej orientácie. Zmenil som prístup k ľuďom, inak prijímam svoje drobné neúspechy a problémy už nie sú pre mňa neprekonatelné.
  • Často stačí rozhovor s usmiatym a vyrovnaným vozíčkárom a srdce mi zaplavuje pokoj, ktorý vyžaruje z jeho vnútra.
  • Nečakal by som, že mi Boh pošle skrze toto spoločenstvo aj manželku.
  • Cítim a asi aj ostatní fyzicky zdraví, že priateľstvo s vozíčkármi je silnejšie ako iné.
  • Oni potrebujú nás a my ich.
  • Človek potrebuje lásku rozdávať i prijímať a tu ju cítiť celým srdcom.
  • V slabosti človeka sa prejavuje Božia sila.
  • Je fajn, že existuje Samaritán, ktorý mi pomáha približovať sa k Pánovi.
  • Som rád, že som mohol spoznať aj tento svet, ktorý je iný ako ten svetský.
  • Pri stretnutiach s handicapovanými ľuďmi naskytuje sa mi obraz, ktorý hovorí o kríži čo viditeľne nosia denne na svojich pleciach.
  • Obraz postihnutého človeka, ktorý sa neukryje pred pohľadom mojich očí ma zastavuje a poukazuje na môj egoizmus, ktorý nosím v sebe.
  • Uvedomujem si ako moje vnútro zaslepeno spí.
  • Cez stretnutia s chorými som volaný k pravému životu, kde niet strachu, nezodpovednosti.
  • Životné túžby a potreby vozíčkarov ma mobilizujú, aby som sa viac otváral, dával, miloval.
  • Samaritánci mi otvárajú v živote brány, za ktorými nežijem už len ja.
  • Postihnutí mi ukazujú jedinú reálnu pravdu o živote, a tým mi dávajú pravé smerovanie mojej životnej cesty.
  • Spoločenstvo mladých ľudí s väčšími či menšími fyzickými darmi, ale s veľkou láskou, ktorá kotví v Ježišovi Kristovi.

Bezbariérové centrum

Kde?

Novoveská 32, 814 07 Bratislava

Prečo bezbariérové centrum ?

 každý človek potrebuje zmenu prostredia, oddýchnuť si, načerpať, byť v spoločenstve ľudí, kde sa cíti dobre, kde mu rozumejú

 vozíčkar sa málokde dostane, schody sú vždy veľkou prekážkou preto v tomto bezbariérovom prostredí chceme poriadať semináre, školenia, katechézy

 chránené dielne im poskytnú možnosť realizovať schopnosti a rozvíjať zručnosti (ručné práce, práca s drevom, hlinou, práca na PC)

Rekonštrukcia centra je pred ukončením,
vyžaduje však ešte ďalšie
finančné náklady