PÔST 2001


Úvod:
Na každú veľkú udalosť svojho života sa zodpovedne a dlhodobo pripravuješ: maturitu, svadbu alebo hoci len na obyčajnú dovolenku, pretože chceš, aby všetko dobre dopadlo. Avšak Veľká noc - to nie je len pripomienka niečoho, čo sa kedysi udialo, tu ide o záchranu tvojej nesmrteľnej duše. Ježiš prišiel, aby ťa vykúpil zo zajatia tvojich hriechov. Neváhal za tvoj dlh zaplatiť cenou svojej drahocennej krvi. Prežívanie pôstneho obdobia má byť radostné, pretože smeruje k najväčšiemu dňu ľudských dejín… veľkonočnému ránu. Ak sa rozhodneš povedať mu svoje presvedčivé "áno", ak mu chceš naozaj patriť, Veľká noc a štyridsaťdňová pôstna príprava pred ňou bude pre teba príležitosťou k obráteniu. Aby si mohol tento čas hlbšie prežiť, ponúkame ti evanjeliové state priliehavé na toto obdobie a zamyslenia na každý deň.

Popolcová streda - Žena s masťou Mt 26, 6 - 13
Žena ponúkla Ježišovi to najlepšie a najvzácnejšie, čo v tej chvíli mala. Ako je to so mnou? Dokážem dať Ježišovi to, čo mám najradšej? Ľahko je vypnúť televízor vtedy, keď program v ňom ma nezaujíma… Ľahko je odoprieť si výlet, na ktorý sa mi ani veľmi nechcelo. Ľahko je neísť do spoločnosti, kde ma to príliš neláka. Ľahko je nejesť v piatok mäso, keď som vegetarián. Ľahko je... Náročné je však zriecť sa toho, čo ma zaujíma, čo mám rád. To už niečo stojí, s takou obetou dávam aj kus seba, avšak len takáto obeta má význam, pretože v nej sa dokazuje láska. Čo teda ponúknem dnes ja Ježišovi?

Štvrtok po Popolcovej strede - Jeden z vás ma zradí Mt 26, 20 - 25
Bolí, keď niekto komu dôverujem zradí, ublíži? Rana dlho krváca, zatváram dvierka uboleného srdca… priateľstvo umiera. Ježiš s láskou hľadel na Judáša. Sedel s ním pri jednom stole, jedol z jednej misy. Ježišov hnev? Niet ani stopy, už vopred mu odpustil. Pôstny čas môžem využiť na to, aby som i ja odpustil každému, kto mi ublížil a poprosil o odpustenie tých, ktorým som ja spôsobil bolesť sklamanie. Začať možno už dnes.

Piatok po Popolcovej strede - Veľrada a Judáš Lk 22, 1 - 6
Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako zabiť Ježiša… Už nemohli počúvať jeho slová pravdy, výčitky, rušil ich z pohodlného života... Aj v mojom živote sú chvíle, kedy by som sa možno rád zbavil Ježiša. Túžim za tzv. slobodou ale padám nižšie a nižšie, prekáža mi jeho slovo, obviňujem ho za všetky svoje neúspechy a utrpenia… V tichu sa zamyslím, kvôli čomu najčastejšie Ježiša obviňujem… Ježišu, vlož do môjho srdca túžbu ísť za tebou, hľadať slobodu na ceste za tebou a učiť sa prijímať svoje kríže…

Sobota po Popolcovej strede - Peter a Ján pripravujú veľkonočnú večeru Lk 22, 7 - 13
Všetko našli tak, ako im povedal. Pán sa stará o každého… I o mňa. Pripravil mi rodinu, kde som sa narodil, poslal mi do cesty priateľov… tých, ktorí mi budú pomáhať… pripravil miesto v živote… ponúkol aj kríž na mieru… dal slobodnú vôľu... Cítim vo všetkom Božiu starostlivosť alebo moju šikovnosť? Denne ďakujem za…

1. pôstna nedeľa - Túžil som jesť veľkonočného baránka Lk 22, 14 - 18
Posledná večera…sprítomnenie v každej svätej omši. "Veľmi som túžil jesť s vami" - ako kedysi Ježiš túžil jesť veľkonočného baránka s apoštolmi, veľmi túži aj po stretnutí so mnou, po takom skutočnom a osobnom, na ktoré prídem nielen z povinnosti, ale preto, že chcem, že milujem… Ježiš sa mi dáva celý, túži byť hosťom môjho srdca. Prežívam "skutočné stretnutie" s Ježišom? Uvedomujem si veľkosť tohto Božieho daru, ktorý nám Ježiš zanechal? Viem sa podobne ako on aj ja s láskou obetovať pre druhých? Ježiš sa dáva apoštolom ako spoločenstvu, nie jedincovi, teda tak sa dáva aj nám… Dokážem vnímať sv. omšu aj za múrom kostola, chcem prinášať Ježišovu lásku z eucharistického stola do obyčajného každodenného života i ľuďom vzdialeným od Ježiša?

Pondelok po 1. nedeli pôstnej - Označenie zradcu Lk 22, 21 - 23
Žije Judáš aj vo mne? Veď ani ja neviem byť vždy verný Ježišovi. Kedy ho najviac zrádzam.? Možno práve vtedy, keď mi je dobre, som obkolesený priateľmi, ktorí mi rozumejú, majú ma radi a tak Boha nepotrebujem. Verím, že Boh ma má rád i vtedy, keď dopúšťa na mňa ťažký kríž a strácam chuť modliť sa? A čo vtedy, keď som medzi ľuďmi ľahostajnými vo viere? Viem byť Ježišovým učeníkom? Je z môjho správania, konania čitateľná láska ku Kristovi, alebo sa prispôsobujem okoliu? V ktorej situácii ho zrádzam najviac a ako to napravím?

Utorok po 1. nedeli pôstnej - Ustanovenie Sviatosti Oltárnej Mk 14, 22 - 25
"Vezmite, toto je moje telo!..." - tak znejú slová Ježišovej lásky, ktoré vyriekol pri poslednej večeri a adresoval i mne. On, mocný Boh, Pán a Stvoriteľ sveta sa kvôli mne hriešnemu ukryl v kúsku chleba a víne. Veľmi túži, aby som prichádzal k nemu a posilňoval sa jeho Telom. Túži nie kvôli sebe, ale kvôli mne, pretože vie, ako veľmi ho potrebujem. Chce mi pomáhať, sprevádzať ma životom. Vystriem pravicu v snahe zachytiť jeho milujúcu ruku alebo odpoviem mu svojou nevšímavosťou? Ak mu neotvorím srdce, on ma rešpektuje, ale ublížim sám sebe, zostanem sám…uprostred množstva ľudí. S Ježišom sa však bude môj život meniť, stávať sa plnším a hodnotnejším. Ak chcem, už dnes mu môžem porozprávať, čo ma ťaží a prosiť o ochotu prijať ho do života ako najbližšieho Priateľa, ktorý mi znovu a znovu opakuje: "Vezmi, toto je moje telo!... Toto je moja krv.." Možno nemôžem denne pristupovať k Eucharistii, ale jedno môžem predsa: denne prijímať Ježiša duchovne.

Streda po 1. nedeli pôstnej - Šimon, prosil som za teba Lk 22, 31 - 34
Aj apoštoli neraz zakúsili zvádzanie satana... Diabol často nepozorovane, pomaly, ale vytrvalo pôsobí i v mojom živote... Jeho návnada býva veľmi lákavá, ponúkaný hriech balí do pekného, pozláteného papiera a ja mu neraz sadnem na lep. Prichádza vo chvíľach rozhodovania, keď sa mi ponúkajú dve riešenia tej istej situácie. Často si volím širšiu, pohodlnejšiu cestu, lebo úzka je príliš strmá, s množstvom zákrut, výmoľov, jám, ktoré ma odrádzajú. Zabúdam na to, že je to cesta zla, hriechu a končí sklamaním, bolesťou, slzami... Na tomto rázcestí som stál možno vtedy, keď som sa rozhodoval medzi obľúbeným seriálom v televízii a modlitbou. Zvíťazil film mysliac si, že večer je dosť dlhý a bude čas i na modlitbu, ale premohla ma únava a Boh zbytočne čakal na môj rozhovor s ním... Inokedy som po uponáhľanom týždni chcel mať nedeľu len pre seba. Odmietol som i priateľa na vozíčku, ktorý veľmi túžil ísť na vychádzku, potreboval som oddych... Vždy však, keď som sa rozhodol pre to príjemnejšie, menej namáhavé, výsledkom bol nepokoj v duši, smútok, namiesto oddychu únava, výčitky, trápenie... Krásna, široká cesta smerovala k diablovi, tam, kde nikdy nemôžem byť šťastný, lebo som Božie dieťa stvorené pre lásku. A čo dnes? Vydám sa naľavo, či napravo? Ako sa budem rozhodovať, hoci i v maličkostiach...?

Štvrtok po 1. nedeli pôstnej - Kúpiť si meč Lk 22, 35 - 38
Boh ma poslal do sveta, kde je ešte veľa tých, ktorí ho nepoznajú, nemajú oňho záujem, sú voči nemu ľahostajní... Poslal ma, aby som im bol svetlom, svojím životom hovoril, že Boh je tu a miluje každého človeka. Náročnosť tohto poslania však nezvládnem bez duchovnej výzbroje. Znamená to podľa sv. Pavla bedrá si opásať pravdou, obliecť si pancier spravodlivosti, obuť si pohotovosť pre evanjelium pokoja, štít viery proti šípom zlého, prilbu spásy a meč Ducha Svätého, ktorým je Božie slovo. Nedarí sa mi? Ľudia v mojom okolí sú stále rovnako zatvrdnutí, odmietajú Boha? Ale nie je chyba v mojom nesprávnom konaní, v snahe riešiť všetko sám, vlastnou hlavou, bez Boha? Kde je moja modlitba, denná obeta za tých, čo to veľmi potrebujú? Kladiem ich na paténu Ježišovi pri sv. omšiach? Som skutočným sprostredkovateľom Božej lásky, milujem ako on?

Piatok po 1.nedeli pôstnej - Modlil sa na hore Mt 26, 36 - 37
Modlitba, ticho prežívané s Ježišom, sú veľmi cenné chvíle môjho života. Bez nich nepokročím duchovne ďalej. Je to čas riešenia mojich problémov, nezodpovedaných otázok, čas odovzdania sa Bohu, darovania mu toho, čo ma trápi, bolí, o čo sa neviem s nikým podeliť, čo neviem vyjadriť slovami. Boh rozumie aj bez slov, je najlepším lekárom ubolenej duše. Jeho láska nepozná hraníc, dá mi silu obstáť i v hodine skúšok. Chce ku mne vždy hovoriť a to v tichu. Dôležité je, aby som bol naladený na správnu vlnovú dĺžku, mal ochotu počúvať. Som ochotný zriecť sa vlastných myšlienok, toho, čo mi víri hlavou a dať priestor Bohu? Ježiš sa modlil k Otcovi celú noc. Koľko sa modlím ja? Je moja modlitba skutočným dialógom s Bohom, alebo mám v nej slovo len ja? Modlím sa i bez slov, srdcom, či vždy si len "odkrútim" naučenú formulu, aby som si splnil povinnosť? Dokážem trpezlivo načúvať Božiemu hlasu? Čo urobím, aby som sa v modlitbe naozaj stretol s Bohom? Som schopný pri modlitbe sedieť, aj keď sa mi zdá, že je to o ničom? Aj keď mám pokušenia ísť robiť niečo užitočnejšieho? Som presvedčený, že modlitba má svoj zmysel, aj keď sa zdá, že je to čas nečinnosti a ničnerobenia?

Sobota po 1.nedeli pôstnej - Úzkosť - potenie krvi Lk 22, 44 - 46 a Mt 26, 42 - 46
Pane, prosím ťa, odním odo mňa tento kalich - je plný jedu a horkosti. Nie, už nie som tým, kým som bol na začiatku. Vtedy som bol plný tvojej sily, no ty akoby si onemel. Tie tri roky sa zdajú ako tridsať. Strácam vieru, som unavený, som na dne. Bože, prečo mám práve teraz strach kráčať ďalej a uzrieť cieľ? Povedz mi pravdu, prečo chceš moju obeť? Myslíš si, že pochopia viac ak zomriem, ako kým som žil? Veríš, že len vlastnou krvou otvorím ich oči? Prečo ma nechávaš v neistote? Nepočuješ moje volanie? Ak chceš, aby som zomrel, tak povedz prečo? Prečo? Nie, Pane, ako ja chcem. Nech sa stane tvoja vôľa! Skláňam svoju tvár, zostúp z výšky! Budem piť nápoj z tvojho kalicha! Pribi moje telo na kríž skôr, než slabý človek vo mne povie "nie".

2. Pôstna nedeľa - Zobúdza apoštolov na hore Mt 26, 41
Často chcem toho veľa urobiť, dokázať, ale nevládzem, sily mi nestačia, čas plynie rýchlejšie než by som chcel, problémov, čo na mňa doliehajú, je veľa... Ak sa topím v množstve vlastných problémov a v nemohúcnosti zmeniť svoje postavenie, povahu, zlozvyky, môže sa stať, že svet navôkol pre mňa prestane existovať. Zahĺbim sa do vlastných starostí a zabudnem, že žijú aj iní ľudia. Pri stretnutí s priateľom spustím monológ a nevšimnem si, že ten druhý je dnes akýsi smutný. Možno má oveľa väčší problém ako je ten môj a potrebuje (len) vypočuť... Takže bdej! Maj oči otvorené pre potreby iných.

Pondelok po 2.nedeli pôstnej - Judášov bozk Lk 22, 47 - 49
Bozk ako symbol lásky, priateľstva, úcty..., ale aj symbol zrady, pohŕdania, urážky... Zamyslím sa nad chuťou môjho bozku Ježišovi… Sv. omša: prichádzam, aby som navštívil Ježiša. Svojho Priateľa, človeka - Boha, ktorého milujem, (alebo chcem milovať) zo všetkých najviac. Len jemu preukazujem takú úctu, že pred ním padám na kolená.

Utorok po 2.nedeli pôstnej - Zajatie Jn 18, 1 - 9
Ježiš vykročil v ústrety svojim vrahom. Neschovával sa, na nič nevyhováral, ale prijal kríž v tej podobe, v akej mu ho Otec dal… Ako sa ja pozerám na svoj kríž? Frflem, či ho objímam? Dokážem mu ísť v ústrety, alebo pred ním utekám? Ježiš sa mi denne prihovára:"Vezmi svoj kríž, zaprisám seba a nasleduj ma." Ako je možné, že ma jeho slovo tak často necháva hluchým? Prečo nekonám ako on?

Streda po 2. nedeli pôstnej - Malchus - ako na lotra Jn 18, 10 - 11
Peter bol prchký, výbušný typ človeka, často konal rýchlo a neuvážene. Horlivosť je veľmi silná zbraň, ale ak ju používam nesprávne, môže spôsobiť veľa zla. Takže pozor na veľké reči a veľké gestá… Jako končí zvyčajne moja horlivosť? Začnem evanjelizovať radšej dobrým príkladom.

Štvrtok po 2.nedeli pôstnej - Akýsi mladík Mk 14, 50 - 52
Koľko ráz ťa Ježišu, nechávam samého? Utekám od teba, najmä keď sa skrývaš v tvári človeka, ktorý mi nevyhovuje, nezaujíma ma… Naplň mi srdce svojou láskou, aby som sa dokázal stretať aj s nepohodlnými ľuďmi, vedel zotrvať s tými, od ktorých obyčajne utekám. Pomôž mi vidieť ťa tam, kde si zajatý alkoholom, túžbou po materiálnom zisku, alebo chorobou... Ako ľahko ťa v nich opúšťam, vyhýbam sa ti! Odpusť mi, Ježišu, tieto úteky od teba. Vzal si na seba zajatie, stal si sa opusteným, aby si bol spolu so zajatými, opustenými. Ty si s nimi, si v nich. Daj, nech neutekám od teba - od nich. Daj mi ducha čistoty, aby som ťa videl; ducha lásky, aby som ti slúžil; ducha pokory, aby som ťa počul; ducha viery, aby som žil v tebe.

Piatok po 2.nedeli pôstnej - Peter zaprie Jn 18, 12 - 18
Ježišu, na jednom z namaľovaných obrazov si mal zviazané nielen ruky, ramená, ale stiahnutá biela šatka prekrývala i tvoje ústa. Malo to dva významy. Ten prvý opísal Izaiáš: prijímaš utrpenie ako tichý baránok, ktorý neotvoril ústa, keď ho viedli na zabitie. Druhý význam je opačný: ústa ti zakrývame my - ľudia. Tvoje mlčanie je pre mňa veľavravné. Ním mi hovoríš, že utrpenie, ktoré prežívam, nie je mojím, ale tvojím a ty ho chceš vo mne prežívať v pokore, v oddanosti, bez reptania, v láske. Ak sa búrim, odmietam kríž, zakrývam ústa tebe, ktorého učeníkom chcem byť. Svojím postojom ťa zapieram ako Peter… Zapieram ťa vždy, keď ma cez slová sv. Písma chceš učiť, čo je dobré, čo zlé a ja to neprijímam. Zapieram ťa, keď ma pobádaš k dobru a ja si volím zlo, keď chcem konať niečo bez teba, nechcem vypočuť blížneho, neteším sa z úspechov druhých, neradujem sa s radujúcimi a neplačem s plačúcimi. Zapieram ťa, keď neodpúšťam iným. Zapieram ťa, keď... Nie, už nechcem patriť k tým, čo ťa zapierajú. Chcem sa priznávať k tebe, o tebe svedčiť, s láskou ťa nasledovať… Pane, prosím o silu…

Sobota po 2.nedeli pôstnej - Ananiáš - facka Pánu Ježišovi Jn 18, 19 - 24
Pane, aj v najťažšej chvíli si sa nebál byť priamy, otvorený. Nebál si sa tých, ktorí mali moc nad tvojím telom. Ich odpoveďou bola facka pravdy, čo ti "uštedrili". Takýmto pravdivým konaním chcem i ja prečistiť svoje postoje a úmysly. Ochráň ma pred kamuflovaním, pokrytectvom, polopravdami a akýmkoľvek zastieraním pravdy o sebe, o ľuďoch, udalostiach a svojom presvedčení. Posilňuj ma zvlášť v situáciách, keď mi zo zjavenej pravdy plynú nevýhody, isté straty, nepríjemnosti, posmech, či údery od iných. Daj mi dnes odvahu priznať to, čo obyčajne zakrývam, k čomu sa nerád priznávam. Nauč ma stáť v pravde pred tebou, pred sebou i pred druhými. Byť v pravde znamená byť v tebe, lebo ty si Pravda a ja chcem navždy prebývať v tebe.

3.Pôstna nedeľa - Pred veľradou Mt 26, 57 - 68
Krivé svedectvá, falošní svedkovia…Ježišu, zámienkou, aby ťa mohli zabiť, stal sa tvoj pôvod. Popreli, že si Boží Syn, Mesiáš - Záchranca. Označili ťa za rúhača. Popreli tvoje božstvo, lebo ho nevideli. Ak neprijmem v tebe Mesiáša - svojho Záchrancu, stanem sa aj ja veľradou, z ktorej odznieva: "Hoden je smrti!" Chráň ma od tejto slepoty a vzbuď vo mne túžbu po tvojej záchrane. Pomôž mi vojsť do nádeje v teba a volať: "Hoden si, Pane a Bože náš, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie. Amen."

Pondelok po 3.nedeli pôstnej - Kajfáš Mt 26, 63
Chcem ťa, Pane, velebiť a ďakovať ti... Chcem byť s tebou, aj keď mám v duši tmu, sucho a prázdno... Chcem byť s tvojím slovom... Chcem sa klaňať láske, ktorá je prítomná v tvojom slove i v tvojom mlčaní... Chcem ťa hľadať a nájsť v sebe... Chcem sa hľadať a nájsť v tebe ... Preto prosím, veď ma, Pán môj a Boh môj. Tichá poklona ukrižovanému Ježišovi …

Utorok po 3.nedeli pôstnej - Bili ho... Mt 26, 67 - 68
Pľuvance… Nie ten zraňuje najviac Ježiša, kto v nevere a v hneve berie do úst jeho meno a preklína ho, ale ten, kto ho nespočetne krát prijal do svojho vnútra, ale vôbec si jeho prítomnosť neuvedomuje a nechá ho opusteného, nepovšimnutého vo svojom srdci, pretože je nadmieru spútaný vecami tohto sveta. Kam sa zaradím ja? V dnešnom svete to kresťan nemá vôbec ľahké. Ľudia sa obrňujú nedôverou. Často moje dobre mienené úsilie evanjelizovať odbíjajú otázkami typu: "Kde je ten tvoj Boh, keď je na svete toľko nešťatia, vojen a neprávosti?" Vtedy sa cítim akoby ma neprávom udrela čiasi ruka. No potom začínam brániť kresťanstvo, vysvetľovať a odrážať ich nepravdivé argumenty. Môj pôvodný zámer zvestovať blížnemu, že ho má Boh rád, lebo ho stvoril na svoj obraz, sa často minie účinkom a v srdci mi zostáva trpkosť. Čo vtedy robiť? Pozrieť na Pána Ježiša. On nerobil proti ľudskej pýche a hlúposti nič. V tichosti sa modlil za svojich nepriateľov… Začnem sa viac modliť a pretvárať svet od seba samého.

Streda po 3.nedeli pôstnej - Pilát Mt 27, 1 - 2
Ako je ľahko odsúdiť druhého, zvlášť, keď mi nie je sympatický. Aj Pán Ježiš sa takto javil svojim súčasníkom. Prišiel zvestovať zákon lásky, ale izraelský ľud Božie posolstvo neprijal. Túžil po vodcovi, ktorý ho zbaví nadvlády Rimanov. Ježiša spútali. Kto však bol viac spútaným - Ježiš alebo veľkňazi a starší z ľudu? Kto je menej slobodný? Ten, čo má všetko - majetok, slávu, krásu tela, vzdelanie, ale chýba mu pokoj a čistota srdca. Alebo ten, kto neoplýva hmotnými statkami, znáša bezprávia, nedocenenia osobných schopností, spútanosť rôznymi chorobami, ale požíva slobodu ducha? Do ktorej skupiny patrím? Ktorý môj hriech ma najviac oberá o pokoj a slobodu ducha?

Štvrtok po 3. nedeli pôstnej - Judáš si zúfa Mt 27, 3 - 10
Žijem v dobe, v ktorej vládnu peniaze. Človek nimi dokáže oceniť všetko. Tovar, pracovnú silu, zdravie i ľudský život. Nie je zriedkavosťou počuť o objednávke vraždy. Bez výčitky svedomia dajú nepohodlného človeka usmrtiť. Ulice sú v nočných hodinách málo bezpečné. Bojíme sa a verejne tolerujeme zlo. Nie je to príliš podobné súčasníkom Ježiša Nazaretského? Aj ja často počítam, kalkulujem bez toho, aby som si to uvedomil. Na adresu toho, kto mi ublížil, namiesto ochoty dovoliť mu objasniť a oľutovať chybu, odpovedám nezáujmom, odmietaním. Už toľko ráz som mu odpustil, prečo znovu? Kto je potom ale väčším Ježišovým zradcom? Ten, kto sa previnil, ale chce svoj čin napraviť, alebo ten, na kom bola spáchaná krivda a nedokáže dať druhému šancu omyl napraviť? Aké sú moje postoje voči tým, ktorí mi v minulosti ublížili? Skutočne som im odpustil?

Piatok po 3.nedeli pôstnej - Herodes Lk 23, 8 - 12
Senzácia... Kvôli čomu vyhľadávam Ježišovu prítomnosť ja? Kvôli úprimnej láske a túžbe darovať sa mu, aby mohol pretvárať moje srdce podľa svojej vôle aj za cenu odriekania a bolestí, alebo z vypočítavosti, aby mi na zemi zabezpečil bezstarostný život? V dnešný deň sa vynasnažím prijímať aj neúspechy, sklamania, bolesti, ... bez šomrania.

Sobota po 3.nedeli pôstnej -"Si kráľ?" Mt 27, 11 - 14
Ježiš prijal a splnil Otcovu vôľu do poslednej bodky. Nebál sa smrti, kráčal jej v ústrety. A ja? Ako sa budem tváriť, keď udrie moja posledná hodina a budem postavený z tváre do tváre Vládcovi neba i zeme? Pôjdem ako Ježiš - pokojne s radosťou, že sa vraciam do náručia Nebeského Otca, alebo so strachom a výčitkami zapríčinenými premárnenými hodinami, dňami, rokmi, ktoré mali byť, ale neboli naplnené láskou a dobrotou voči Bohu i blížnym? Pokúsim sa všímať si viac potreby ľudí, ktorí žijú v mojej blízkosti a zahrniem ich väčšou láskou a dobrotou.

4.Pôstna nedeľa - Barabáš Mt 27, 15 - 18
Božia láska sa prejavila i v tomto okamihu poslednej šance. Ľud sa mohol spamätať, vrátiť z cesty hriechu. Mohol si vybrať Ježiša. Stačilo len slovo a Ježiš by nebol ukrižovaný. Ale nie! Zatvrdnutosť ľudských sŕdc to nedovolila. V danej chvíli im hral do karát Barabáš. Koho si vyberám ja? Koho nasledujem? Volím si tvrdosť srdca alebo lásku, spravodlivosť alebo milosrdenstvo, hnev alebo odpustenie, bohatstvo tohto sveta alebo radosť v Božom kráľovstve?

Pondelok po 4.nedeli pôstnej -"Hľa, človek..." Jn 19, 4 - 7
Trpím, keď nedbáš na moju lásku, s ktorou som ťa stvoril ešte dávno pred tým, ako si sa počal v matkinom lone. Nikdy ťa neprestanem mať rád, aj keď mi spôsobuješ bolesť a utrpenie, aj keď ma veľakrát dávaš zbičovať a korunuješ ma tŕním. Toto všetko môžeš urobiť, ale ja ťa budem mať stále rovnako rád. Mám ťa rád, lebo som ťa stvoril a budem čakať, kým sa ku mne vrátiš celým srdcom a tvoj častokrát tak nezmyselný zákon sa zmení na zákon mojej LÁSKY. Preto ver, že moja láska je stále s tebou. Moja trpezlivosť nepozná hraníc. A čo tvoja láska? Chceš sa skutočne denne láskou približovať ku mne a ku svojim bratom a sestrám? I dnes?

Utorok po 4.nedeli pôstnej -" Hľa, váš kráľ "- odsúdenie Jn 19, 8 - 16
Stvorenie stojí pred svojím Stvoriteľom. Má nad ním moc zničiť ho, alebo zachrániť. A Stvoriteľ plný lásky a poznania mu odpovedá: Nemal by si žiadnu moc, keby som Ti nechcel ukázať, že všetko, úplne všetko na tejto zemi, všetka tvoja moc sú len pominuteľné a časné veci. Ale dávam ti moc nado mnou, aby si ty sám prišiel ku mne. Aby si pochopil, že lásku nemôžeš nikdy ukrižovať navždy, pretože Láska je večná. Chcem, aby si prišiel sám na to, že ja som tvoj život a len ja som tvoja skutočná moc. Prijmem Ježišove slová do svojho života a budem podľa nich aj konať?

Streda po 4.nedeli pôstnej - Manželkin odkaz Mt 27, 19
"Nemaj nič s tým spravodlivým...." Nepokoj a strach zavládol v srdci Piláta. Nepokoj, ktorý vyvieral z pocitu nesprávneho činu. Aj vo mne sa niekedy ozýva: "nemaj nič s tým...., nerob to...., nepozeraj to...., nechoď tam....". Hovorí mi ich niekto väčší ako bola Pilátova žena. Hovorí mi ich Boh. Chce mi povedať:" Nezabíjaj lásku, prosím". Ako odpoviem? Ak správne - bude vo mne prebývať sám Boh pokoja.

Štvrtok po 4.nedeli pôstnej - Pilát si umýva ruky - odsúdenie Mt 27, 24 - 25
"Ja nemám vinu!" Je veľmi jednoduché umyť si ruky ako Pilát a spraviť to, čo chce väčšina. Jako často som si v poslednom čase umýval ruky ja?… A čo tak skúsiť vo chvíli rozhodovania zabojovať, zaprieť sa a zomrieť sám sebe? Ježiš vie, čo prežívam... Aj teraz stojí pri mne. Vie, že je niekedy veľmi ťažké "ísť proti prúdu", ale on je so mnou po všetky dni až do skončenia sveta.

Piatok po 4.nedeli pôstnej - Niet viny, dám ho zbičovať Lk 23, 13 a Mt 27, 26
Hrajú aj v mojom živote ľudské ohľady prioritnú úlohu? Dokážem nazývať veci a udalosti pravými pojmami i v rodine, škole, v práci, medzi tzv. priateľmi?… Viem pomenovať hriech hriechom, alebo sa len prizerám, ako iný uráža Boha mysliac si, že mňa sa to netýka? Zbabelo mlčím len preto, aby som nestratil náklonnosť iných, aby ma nebodaj nenazvali bláznom? Možno považujem niekedy za maličkosť, či napomeniem iného, alebo nie. Myslím si, že aj tak by mu to nepomohlo. Ale táto výhovorka pred Bohom neobstojí. Jemu sa raz budem zodpovedať za všetko dobro, čo som mal vykonať a neurobil som. Niekedy sa dá slovom a príkladom veľa napraviť a mlčaním veľa pokaziť. Výstrahou nech mi je Pilát, stačil jeho jeden jediný rozkaz a Ježiša by neukrižovali.

Sobota po 4.nedeli pôstnej - Tŕním korunovanie Mt 27, 27 - 30
Źidia neuznali Ježiša za Kráľa. Z jeho kráľovstva si spravili posmech. On pokorne, v tichosti znášal túto potupu. Poučenie pre mňa! Keď sa mi iní smejú, že som kresťan, verím Ježišovi, chodím do kostola, nenadávam, nehreším, alebo si robia zo mňa posmech pre niečo iné! Ťažko znášam akýkoľvek výsmech, pohŕdanie a rovnako ťažko prijímam aj ľútostivé pohľady ľudí, pretože som na vozíku alebo inak telesne postihnutý. Ako sa brániť? Čo vtedy robiť? Ježiš svojou pokorou, tichosťou mi dáva príklad. Mám ho nasledovať. I to je podoba kríža, ktorým môžem vykúpiť seba aj iných. Boh ma od neho neoslobodí, pretože chce zachrániť moju nesmrteľnú dušu. Ak ho prijmem, jeho bremeno mi bude oveľa ľahšie a stane sa mi prameňom milostí. V modlitbe budem prosiť o silu prijať akékoľvek poníženie pre Ježiša. Porozmýšľam, v ktorých situáciách najťažšie prijímam výsmech a prečo. Čo s tým urobím?

5. pôstna nedeľa - Kríž cesta, Šimon Cyrenejský Mt 27, 31 - 34 a Mk 15, 21 - 22
Koľko ráz ma už Ježiš požiadal niesť s ním kríž? Nespomínam si? A čo tie chvíle problémov, ťažkostí, smútku?… To všetko bolo rameno kríža, ktoré mi Boh s láskou, starostlivosťou kládol na plecia. Prijal som ich alebo bezcitne zošuchol z chrbta dolu? I môj vozík, moje barle, moje choré ruky, rečová vada sú priečnym ramenom Ježišovho kríža. Kladie ho práve na moje plecia, lebo ma považuje za dosť silného na to, aby som ho uniesol. Je tu nové ráno a s ním nová šanca urobiť bodku za včerajším odmietaním kríža.

Pondelok po 5. pôstnej nedeli - Plačúce ženy Lk 23, 27 - 32
Čo mám s týmto obrazom spoločné ja? Možno práve to, že aj ja žalostím nad mukami Ježiša ako by som s tým nemal dočinenia. Avšak každý môj hriech je ďalším úderom pre jeho doráňané telo. Moja slabosť pridáva nové tŕnie na jeho korunu a veľmi bolestne sa mu zabodáva do hlavy. Moje nedostatky mu ešte silnejšie prebodávajú ruky a nohy klincami. Z jeho boku kvôli mne vyteká viac krvi. Môj hriech mu spôsobuje nové strašné údery bičom. Vo chvíľach, keď sa k nemu nedokážem priznať, zväčšujem rady tých, čo sa mu vysmievali. Som rovnako vinný za jeho smrť ako ľudia jeho doby. Voda a krv tečúca z prebodnutého Ježišovho boku mi však prináša milosrdenstvo.

Utorok po 5. pôstnej nedeli - Nápis na kríži Jn 19, 17 - 22
"Ježiš Nazaretský, kráľ židovský". Slová odzrkadľujúce výsmech, potupu. Nik z ľudí podieľajúcich sa na Kristovom ukrižovaní asi neveril, že tento stýraný, dokonale potupený muž mohol byť kráľom, ba dokonca Božím Synom. Ako by som zmýšľal ja pod krížom? Veril by som, že tam visí Boh? Odpoveď nájdem, ak sa zamyslím, ako prijímam ľudí okolo seba. Dokážem v každom vidieť Ježiša? I v tom, kto mi ublížil, kto ma odstrčil, neprijal, je mi nesympatický, i v tom najúbohejšom žobrákovi, čo vymetá kontajnery ulíc, či v hriešnikovi...? S nimi všetkými sa Ježiš stotožňuje a čaká, že ho budem v nich milovať. Neodsúdim ich, ale budem sa za nich modliť. Posnažím sa pochopiť každého, prečo je taký, aký je, čo je príčinou jeho hriechu... Čo ak mu chýbala v živote láska? Môžem urobiť veľa, veď úsmevom, milým slovom, ktorým ho obdarujem, nič nestratím. A možno práve naň dotyčný čaká.

Streda po 5. pôstnej nedeli - Rúcho Ježišovo Jn 19, 23 - 25
Všetko daroval ľuďom. Zanechal nám svoju krv a telo ako Sviatosť oltárnu ustanovenú pri poslednej večeri. Zanechal nám ďalšie sviatosti, Cirkev, Božie slovo a dokonca aj svoju Matku. Chceli sme úplne všetko - aj šaty. Kristus sa rozdal celý. Dal aj to najcennejšie - vlastný život. Nekupčím s jeho darmi? Spomeniem si na Pána Boha iba vtedy, keď som v tiesni a potrebujem pomoc? Som trpezlivý, ak už dlhšie Ježišovi v modlitbách predkladám určitý problém a nepozorujem jeho vypočutie, alebo som plný výčitiek voči nemu? Drahý Ježišu, chcem ti s láskou a vďačnosťou otvárať svoje srdce, aby si ho mohol naplniť svojimi darmi. Chcem sa učiť od teba rozdávať lásku svojim blížnym, klásť ti na oltár svoje kríže, starosti, ale aj radosti. Prijmi ich, prosím, ako obetu za moje hriechy i hriechy iných.

Štvrtok po 5. pôstnej nedeli - Otče, odpusť im... Mt 27, 39 - 43 a Lk 23, 34
"Otče, odpusť im,..." Neprosí ani tak za svojich priateľov a príbuzných, ale za tých, čo to najviac potrebujú. Jeho najväčšou starosťou boli tí najmenej hodní jeho lásky - nepriatelia, ktorí ho ukrižovali a spôsobili mu najviac bolestí. Nevyčítal im ich zločiny, netúžil po pomste, naopak! Prosil pre nich o milosrdenstvo. Cítim tú veľkú Ježišovu lásku ku všetkým jeho nepriateľom, k tým, čo ho nechcú uznať za svojho Pána a Vykupiteľa? I odo mňa Ježiš chce, aby som zaujal podobný postoj voči tým, čo mi ubližujú. Vyzýva ma milovať a odpúšťať tak, ako mi to sám ukázal na kríži. Dokážem to?

Piatok po 5. nedeli pôstnej - Ešte dnes budeš so mnou v raji Lk 23, 39 - 43
Zvláštna chvíľa. Lotor ukrižovaný za svoje zločiny sa k nim priznáva. Ľutuje hriech, a preto počuje od Ježiša slová: "Dnes budeš so mnou v raji." Kristus ho neodsúdil, lebo veľmi dobre poznal jeho srdce. Lotor prežil síce svoj život v hriechu, ale pred odchodom z tohto sveta sa stretol s Ježišom. Uveril mu, nebál sa priznať k nemu napriek presile tých, čo ním opovrhovali, a to zmazalo všetky jeho previnenia. Odchádzal s čistým štítom, s prísľubom miesta v nebeskom kráľovstve. Ako je to so mnou? Dokážem sa ku Kristovi priznať aj v kruhu tých, čo ním opovrhujú? Bránim ho, keď sa mu vysmievajú, alebo zo strachu mlčím? Ukážem svojím slovom, postojom, že mi skutočne patrí meno kresťan? Ježišu, odpustil si kajúcemu lotrovi; prosím ťa, buď milosrdný aj mne. Pomôž mi žiť pravý kresťanský život, aby som na konci mohol aj ja počuť: "Dnes budeš so mnou v raji."

Sobota po 5. pôstnej nedeli - Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka! Jn 19, 27
Ježiš odovzdal svoju Matku Jánovi a cez neho aj mne. Od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe. Platí to i o mne? Vzal som si Pannu Máriu skutočne k sebe? Uchovávam si tento drahý poklad vo svojom srdci a viem, čo pre mňa znamená? Mária stojí stále pri mne v každej životnej situácii, preto nemám nikdy dôvod zúfať. Život nie je ľahký, najmä nie život vozíčkara, ťažko telesne postihnutého, chorého, odkázaného na pomoc iných. Ťažko sa znáša nepochopenie, nezáujem okolia, odstrkovanie do úzadia, ale vari bol Ježišov kríž ľahší? Aj on znášal výsmech, nepochopenie, bol pripútaný na drevo kríža, klince mu znemožňovali i najmenší pohyb. No pri tom kríži - pri tom vozíku, pri tých barlách, pri tej chorobe vždy stála, stojí a bude stáť Mária. Tak ako neopustila Ježiša, neopustí ani mňa. V najťažších chvíľach života ma drží pevne v náručí a oroduje za mňa u svojho Syna. Záleží len na mne, či sa chcem s ňou deliť o všetky svoje starosti i radosti.

Kvetná nedeľa - Nedeľa utrpenia Pána - Žiznim... Jn 19, 28 - 29
Neraz som mal smäd. Túžil som po občerstvujúcom dúšku vody, ktorá mi dodá nové sily. Smädom môže trpieť aj moja duša... Ježiš prežíval na kríži podobné súženie. Opustený od všetkých nežíznil len po vode, ale najmä po každom ľudskom srdci. Túžil po láskavom pohľade, súcitnom srdci, pomocnej ruke... Smädí aj po mojej láske. Po skutočnej, obetavej a milosrdnej láske, ktorou mám, podľa jeho príkladu, milovať svojich bratov a sestry. I tých, ktorým je niekedy ťažko prejaviť lásku - tým najbiednejším, s ktorými sa denne stretám. Či už ide o starých ľudí, žobrákov, narkomanov... Aká je teda moja láska? Nedávam aj ja Ježišovi svojim správaním, neochotou, reptaním, neláskou len ocot zmiešaný so žlčou...? Otvorím si oči, aby som vo svojom okolí videl ľudí, ktorí potrebujú moju pomoc a v rámci možností im pomôžem - skutkom, alebo aspoň modlitbou.

Pondelok Veľkého týždňa - Bože môj, prečo si ma opustil? Mt 27, 45 - 50
Opustenosť, samota, skleslosť. Možno i ja prežívam tieto stavy, borím sa s nimi a neviem si rady. Často závidím a porovnávam sa s druhými. Nahováram si, že iný sa má lepšie... To je však omyl! Každý má svoje problémy. Ježiš na kríži prežíval najväčšiu opustenosť, aká kedy mohla byť. Opustenosť od ľudí, ba aj od Nebeského Otca. Zahrnul do nej všetkých opustených až do konca dejín, starých, mladých, chorých, beznádejných, mňa, teba... Preto už nikdy nezažijem úplnú opustenosť, samotu, mám pri sebe Ježiša. Ak sa o neho opriem, pritúlim v najťažších chvíľach, Ježiš má dosť široké ramená, aby ma objal. Je vždy pri mne. Už prorok Izaiáš napísal: "A stal sa im Spasiteľom vo všetkom ich súžení. Nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sám. Vo svojej láske a útrpnosti ich sám vykúpil, zdvihol ich a nosil ich, po všetky dávne dni." (Iz 63,9) Ako využívam svoju samotu, opustenosť? Možno ma Ježiš chce mať viac pre seba, aby som sa viac modlil, obetoval, rozjímal...

Utorok Veľkého týždňa - Dokonané je... Jn 19, 30
"Je dokonané." Práca skončená. Všetko dovŕšené. Svet je vykúpený. Vôľa Nebeského Otca splnená do poslednej bodky. Som vykúpený vysokou cenou, škoda však, že sa nemením. Život mi preteká pomedzi prsty a ja?…urážam Boha ďalej. Neuvedomujem si, aký veľmi vzácny som v jeho očiach. Môžem na konci dňa povedať "dokonané je"? Všetko som využil v prospech dobra? Nenarastá vo mne priepasť medzi mojimi "kvetnatými rečami" a skutkami? Priznanie vlastných chýb a pokleskov sa cení. Sv. Terezka píše: "Spomienka na moje chyby ma ponižuje a privádza k tomu, aby som sa nikdy nespoliehala na svoju silu, ktorá nie je ničím iným - iba slabosťou. Ale ešte väčšmi mi táto spomienka hovorí o milosrdenstve a láske." Ktorá moja povahová vlastnosť je najviac obdivovaná a ktorá ľuďom najviac prekáža, ubližuje? Aspoň v jednom prípade s ňou "zabojujem". Vynasnažím sa prijať svoje negatíva a odovzdať ich Ježišovi.

Streda Veľkého týždňa - Otče do tvojich rúk porúčam svojho Ducha Lk 23, 44 - 46
"Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha." S touto vetou na perách by som aj ja chcel "opustiť" svet. Tak ako Ježiš na kríži. Obetoval svoj život za ľudí, ktorí žili pred jeho narodením, ale aj po jeho smrti. Svojou smrťou dal každému šancu na nebo, kde už nebude bolesť, trápenie, problémy... Zomrieť… Neviem, kedy to bude a myšlienky tohto druhu odháňam rozptýlením. Poviem si: "Mám ešte na smrť čas, nič ma nebolí, je mi fajn." Čo však keď ma smrť prekvapí? Budem v stave milosti posväcujúcej? Ako sa pripravujem na smrť? Pristupujem pravidelne ku svätej spovedi alebo len občas? Ježiš mi dáva novú šancu na večný život, je na mne, aby som ju nezničil svojou nedbanlivosťou. Musím však zomrieť hriechu…

Zelený Štvrtok Pánovej večere - Opona, stotník, zástupy Mt 27, 51 - 56
Ježiš očakáva moju zmenu k lepšiemu. Pri ukrižovaní pukali skaly a pukalo i Ježišovo srdce pri pohľade na hriechy ľudí. A toto láskyplné srdce puká aj dnes pri pohľade na moje hriechy. Mal by som s tým preto niečo robiť... Nestačí len veriť v Boha, že existuje, ale potrebná je dôvera v neho, istota, že na problémy nikdy nie som sám. Nech sa stane čokoľvek, je tu so mnou Ježiš. Vždy a všade, každú minútu, sekundu... Túži, aby som sa odovzdával do jeho vôle, do jeho svätých, dobrotivých rúk. Nielen vtedy, keď pociťujem jeho prítomnosť, ale i vtedy, keď Boha vôbec necítim, nevidím ho cez svoje problémy, nemám žiadne znamenia, keď sa "zatmie" v mojej duši. Ako prijímam Božie upozornenia? Hovorí ku mne cez svedomie, cez človeka, Sv. Písmo, knihu...? Spolupracujem s vlastným svedomím?

Veľký Piatok - Deň utrpenia a smrti Pána - Prebodnutie boku Jn 19, 31 - 37
Kríž… Barbarský čin rímskeho vojaka chladnokrvne doráňal mŕtve telo Pána Ježiša. Vyliata krv potvrdzuje skutočnosť obety Baránka za život sveta a voda symbolizuje Ducha Svätého, jeho duchovnú plodnosť - krst. Pane, ty sám sa otváraš aj mne: skláňaš sa ku mne s roztvorenými rukami ako Stvoriteľ a Darca všetkého. Aj odo mňa však žiadaš otvorené nielen ruky, ale aj oči, ústa, uši, ba ešte viac. Žiadaš moje otvorené srdce. Daj mi, prosím, istotu, že aj v tom mi prejavuješ svoju lásku, keď občas nechávaš otvoriť moje uzavreté srdce kopijou bolesti. Pane, hľadám v tebe silu niesť svojim životom srdce otvorené, veľkodušné, plné lásky a aby sa aspoň trochu podobalo tvojmu Srdcu. Porozmýšľam nad zmyslom svojho kríža. Aké ovocie môže priniesť tomuto svetu? Možno ním môžem pomôcť dušiam v očistci, odčiniť vlastné hriechy, či hriechy mojich najbližších. Alebo pomôžem trpiacim, ktorí sú ďaleko od Boha alebo...

Biela Sobota - Pohreb Jn 19, 38 - 42
Smrť. Pri vyslovení tohto slova sa mi neraz vkradne do duše tieseň, strach... Čo sa stane potom, keď zomriem? Čo bude so mnou? No, je táto obava oprávnená? Smrť predsa neznamená koniec. Je to prechod do úplne iných dimenzií života… Hovorí sa, že ako som žil na tomto svete, tak sa budem mať aj vo večnosti. Preto nechcem prežívať svoj život v strachu pred smrťou, ale žiť ho v slobode a radosti božieho dieťaťa, žiť svoj život s Kristom. Oko nevidelo, ucho nepočulo, - čo mi chystá Ježiš…krásna večnosť, kde už nebude bolesť, utrpenie, strach, či násilie... iba večná blaženosť s ním…

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania - Veľká noc Lk 24, 1 - 12
Ježiš žije. Prečo teda veľakrát hovorím, že ma opustil? Nevidím ho cez svoje trápenia a problémy, úplne zabúdam na to, že žije a je stále pri mne, resp. vo mne. No tak, ako jeho kríž mal výkupnú cenu, i môj kríž, moje ťažkosti majú zmysel, hoci na začiatku to možno nevidím a pýtam sa: Prečo? Nechápem - podobne ako nechápal Peter. Videl v hrobe iba plachty a svojím srdcom nevidel, neprijal hneď to, že Ježiš vstal z mŕtvych. Veľkonočná radosť… Dnešné zamyslenie obrátim k prázdnemu Ježišovmu hrobu a spolu so živým Ježišom sa budem tešiť z môjho oslobodenia…



Záver: Vo veľkonočné ráno sa narodilo ľudstvo, ktoré nezomiera. Nech je v tomto ráne nesmierna sila, čosi burcujúce pre každého z nás. Nech nás napĺňa radosťou v našich dňoch, chuťou žiť i vtedy, keď nám tmavé mraky bolestí a problémov zakrývajú výhľad na Slnko - Krista.



Pôstne myšlienky z odkazu P. Alojza Šaturu, SJ:

Pripusť ma, Pane, k sebe bližšie…

Ľudia si neuvedomujú, kým sú ďalej od Pána Boha, akí sú nešťastliví, lebo ich duša od prírody túži po Bohu, jeho pravej blaženosti. Výraz: "Pán Boh stvoril ľudí na svoj obraz ", možno chápať aj tak, že ich stvoril pre seba, ako svoje vlastníctvo. My, obrazy túžime po orginále a zvlášť po smrti, keď duša bude oslobodená od záťaže tela. Bude túžiť silne po Pánu Bohu. Pokánie je duchovné liečenie, duchovné sebaliečenie. Pokánie je mnohoraké: vonkajšie, vnútorné, telesné, duchovné. Kto nerobí vonkajšie, nerobí ani vnútorné. Pokánie si ukladáme ako liek a ako trest za hriech. Človek sa cíti neschopný modliť sa, ak nie je čistý. Dnes sa pokánie robí veľmi málo - nedostatočne, preto aj modlitba je taká nedostatočná. Aké pokánie - taká modlitba, taká večnosť. Ľudia sa dnes vychovávajú, že nevedia v čom sa majú postiť. Keby ich boleli spáchané hriechy, vtedy by im bolo samozrejme robiť pokánie. Telesne postihnutí majú viac vnútornej slobody od veci tohto sveta, sú schopnejší robiť pokánie. Preto túto pôstnu dobu prežime v duchu pokánia a v skutkoch pokánia. Cirkev svätá si veľmi praje, aby sme v 40 dňoch pred Veľkou nocou odprosovali Pána Boha za svoje hriechy a za hriechy iných. Navrhujem v tejto pôstnej dobe spytovať si denne svedomie v týchto veciach 1. denne sa modliť, aby sme mali ducha pokánia 2. denne sa modliť, aby sme konali skutky pokánia 3. denne odprosovať Pána Boha za hriechy ľudí 4. dať si záležať na dobrej modlitbe 5. denne sa v niečom zaprieť v jedle 6. hneď ráno sa zaprieť, že presne vstaneme 7. zaprieť sa v reči, menej hovoriť a lepšie ako inokedy 8. vyhýbať sa všetkému, čo vedie do pochybnosti, roztopašnosti 9. povinnosti si lepšie konať 10 . skutky lásky k blížnemu, za ne sa modliť, o ne sa starať a ich konať.

Navrhujem tieto body si napísať a večer si značiť, ako som sa cez deň v nich cvičil. Kiež Pán na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie dá nám tú milosť, aby sme túto pôstnu dobu prežili v uvažovaní o umučení Pána Ježiša, v dobrých modlitbách a v skutkoch pokánia.