Ukrižovanie podľa štyroch evanjelií

Čo hovoria štyri evanjelia o Ježišovom ukrižovaní?
Prinášame celý text štyroch evanjelií podľa ako zachytáva Ježišov osud od predstúpenia pred Piláta po vl o ženie do hrobu.
Text je usporiadaný paralelne, ako spolu jedno tlivé miesta evanjelií súvisia. Avšak pretože dodržiavame literárnu chronológiu každého evanjelia, nie vždy je možné umiestniť popisy tej ktorej udalosti do jedného riadku.
Napríklad Lukáš umiestňuje v toku textu roztrhnutie chrámovej opony pred okamih Ježišovej smrti, ostatní evanjelisti ho dávajú zaň – pretože v tomto prípade majú asi všetci na mysli ten istý okamih, v tabuľke sú opisy roztrhnutia opony posunuté. Farebne sú zvýraznené: Ježišove výroky na kríži a okamih Ježišovej smrti.

Nezabudnite: Ukrižovanie je len polovica príbehu!

Matúš
Mt 27, 1 - 66

Marek
Mk 15, 1 - 47

Lukáš
Lk 23, 1 - 56

Jan
Jan 18, 28 - 19, 42

Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.

Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi a začali naňho žalovať: “Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.”

Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: “Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?” Odpovedali mu: “Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.” Pilát im povedal: “Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!” Židia mu odpovedali: “My nesmieme nikoho usmrtiť." Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.

Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: “Sám to hovoríš.”

Pilát sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” On mu odpovedal: “Sám to hovoríš.”

Pilát sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” On odpovedal: “Sám to hovoríš.”

Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: “Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: “Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: “Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: “Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: “Tak predsa si kráľ?” Ježiš odpovedal: “Sám to hovoríš, že som kráľ.”

     

“Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” Pilát mu povedal: “Čo je pravda?”

Vtedy sa ho Pilát opýtal: “Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval

Pilát sa ho znovu spytoval: “Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!” Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

   
   

Pilát povedal veľkňazom a zástupom: “Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.”

Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: “Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.”

   

Ale oni naliehali: “Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.

Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

 

Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: “Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.”

Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: “Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.

 

"Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?”

Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: “Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa trpela pre neho.”

     
   

Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: “Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.

 

Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili.

Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.

   

Vladár sa ich opýtal: “Ktorého z týchto dvoch si želáte prepustiť?” Oni zvolali: “Barabáša!”

 

Tu celý dav skríkol: “Preč s ním a prepusť nám Barabáša!” Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

Oni znova kričali: “Toho nie, ale Barabáša!” A Barabáš bol zbojník.

Pilát im povedal: “Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?” Všetci volali: “Ukrižovať ho!”

Pilát sa ich znova opýtal: “Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?” Oni opäť skríkli: “Ukrižuj ho!”

Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: “Ukrižuj! Ukrižuj ho!”

 

On vravel: “A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižovať ho!”

Pilát im vravel: “A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižuj ho!”

On k nim tretí raz prehovoril: “A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.” Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval.

 

Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: “Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: “Jeho krv na nás a na naše deti!”

     

Vtedy im prepustil Barabáša;

A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša;

a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu,

 

Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježiša vydal ich zvoli.

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať.

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.

Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu.

   

Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.

Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu.

 

Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” A bili ho po tvári.

     

Pilát znova vyšiel a povedal im: “Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste videli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.” Ježiš vyšiel von z tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: “Hľa, človek!” Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: “Ukrižuj! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: “Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: “My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.” Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal.

     

Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: “Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: “So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: “Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe."

     

Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: “Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.”

     

Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: “Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: “Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: “Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: “Nemáme kráľa, iba cisára!”

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty.

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty.

   

Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Potom ho vyviedli, aby ho ukrovali.

 

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.

Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.

Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

Sám si niesol kríž

   

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: “Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali! Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?”

 
   

Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.

 

Tak prišli na miesto ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka,

Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka,

a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.

Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť.

Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.

   

Keď ho ukrižovali

Potom ho ukrižovali

ukrižovali jeho

Tam ho ukrižovali

   

i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku.

   

Ježiš povedal: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.”

 

hodili lós a rozdelili si jeho šaty.

a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať.

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.

 

Potom si posadali a strážili ho.

     
 

Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín.

   

Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: “Toto je Ježiš, židovský kráľ!”

Jeho vinu označili nápisom: “Židovský kráľ.”

 

Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: “Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.”

     

Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: “Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: Som židovský kráľ.” Pilát odpovedal: “Čo som napísal, to som napísal.”

     

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: “Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!” Aby sa splnilo Písmo: “Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.” A vojaci to tak urobili.

     

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.

     

Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: “Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: “Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.

   

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: “Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!”

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: “Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!”

Ľud tam stál a díval sa.

 

Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: Som Boží Syn.”

Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.”

Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: “Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.” Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: “Zachráň sa, ak si židovský kráľ!”

 
   

Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ."

 

Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: “Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: “Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal: “Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.”

 
   

On mu odpovedal: “Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.”

 
     

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: “Žíznim.”

Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.

Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.

Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo,

 
   

chrámová opona sa roztrhla napoly

 

Okolo tretej hodiny zvolal Ježíš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabachthani?", čo znamená: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”

O tretej hodiny zvolal Ježíš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabachthani?", čo znamená: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”

   

Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: “Volá Eliáša.”

Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: “Pozrite, volá Eliáša.”

   

Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť.

Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril:

 

Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.

     

Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: “Je dokonané.”

Ale ostatní hovorili: “Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.”

"Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.”

   

Ježiš však znova zvolal mocným hlasom

Ale Ježiš zvolal mocným hlasom

a Ježiš zvolal mocným hlasom: “Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.”

 

a vydýchol dušu.

a vydýchol.

Po tých slovách vydýchol.

Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.

Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.

   

Zem sa triasla a skaly pukali.

     

Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.

     

Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: “On bol naozaj Boží Syn.”

Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: “Tento človek bol naozaj Boží Syn.”

Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: “Tento človek bol naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

 

Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, i Saome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.

Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

 
     

Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.

     

Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní.

     

No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok

     

a hneď vyšla krv a voda.

     

A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: “Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: “Uvidia, koho prebodli.”

Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.

Keď sa zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.

Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo.

Pilát rozkázal, aby mu ho dali.

Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi.

 

A Pilát dovolil

Jozef vzal telo,

On kúpil plátno a keď ho sňal,

Keď ho sňal,

Išiel teda a sňal jeho telo.

     

Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou.

zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.

zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.

zavinul do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.

Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša,

   

Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota.

Lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli do Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.

 
   

Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.